Do Hamuliakova sa dostaneme jedine na športových kolobežkách (nie elektriky) a to vtedy, keď je ideálne počasie. Ideálne počasie pre kolobežkára, znamená, čo najslabší vietor. Najlepšie bezvetrie. A slniečko pod mrakom. Najlepšie, keď keď vykukne len sem tam. A keď už sa teda dostaneme do Hamuliakova, vždy musím obdivovať ten krásny kostolík, ktorý naozaj stojí nakrivo. 
A tento týždeň sa nám to podarilo zase. A k zážitkom s Hamuliakovom odteraz patrí aj degustácia olomouckých syrečkov, kúpených v miestnom obchodíku a zjedených na brehu Dunaja. Tie som nemaľovala :-)))
