Skôr, než začnem. V tejto téme by sa žiadali desiatky obrázkov ako ilustrácie. Žiaľ, veľa diel a fotografií je chránených autorským právom. Preberať ich teda nie je možné a kupovať práva na publikovanie na blogu sa neoplatí.

Starovek

Starovekom sa nazýva obdobie, ktoré siaha od konca neolitu (mladšia doba kamenná) po začiatok stredoveku. Začína sa historickými obdobiami, keď sa objavovalo písmo v 4. tisícročí pred Kristom. Siaha až po pád Rímskej ríše r. 476 keď bol zosadený posledný cisár.

Egypt

Egyptská spoločnosť a umenie sa vyznačovali kultom faraóna. Rozvíjalo sa približne v priebehu posledných štyroch tisícročí uzatvárajúcich náš letopočet. Staviteľstvo i sochárstvo sa rozvíjali na faraónovu slávu. Stavali sa monumentálne palácové komplexy, obrovské pyramídy a chrámy na kult božstvám. Egypťania chceli ochrániť telo faraóna po smrti pred rozkladom, preto ho balzamovali a zobrazovali jeho podobu v sochách a reliéfoch. Reliéfy a múmie ukladali do kamenných hrobiek neobyčajných rozmerov.

Nepoznali ešte perspektívu a preto ju nahradzovali radením vyobrazením v pásoch, nad sebou. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Scény,ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne. Figúry stvárňovali napríklad s dvoma ľavými nohami.

Mezopotámska kultúra

Mezopotámia – rozsiahla oblasť medzi riekami Tigris a Eufrat sa nazýva aj “kolískou ľudstva”, lebo tu vznikala civilizácia na pomerne vysokej úrovni. Mezopotámske umenie bolo predovšetkým svetského charakteru a zameriavalo sa hlavne na pozemskú slávu vládcu. Uctievali aj charakteristické božstvá, zisťovali ich vôľu na základe dráhy hviezd, čo podporilo rozvoj vied – astronómie a matematiky.

Písali na hlinené doštičky. Vznikali pozoruhodné prejavy základov literatúry (epos). Rozvíjalo sa výtvarné umenie, ktoré bolo ovplyvnené nedostatkom pevného materiálu. Keďže na tomto území nebolo toľko kameňa ako v Egypte, ale bol dostatok hliny, prevažovala výtvarná tvorba na báze keramických zobrazení, ozdobených emailom. Zachovalo sa však pomerne málo pamiatok keďže boli vytvorené z netrvácneho  materiálu - hlina sa po tisícročiach neuchovala.

Antika

Antické umenie (staroveké) je umenie starovekého Grécka a Rímskej ríše. Je to už prvý veľký sloh.

Grécko

V 3.tisícročí pred Kristom (staršia doba bronzová) sa vyvíjala umelecká a obchodná činnosť, ktorá sa uplatňovala len v úzkej oblasti Egejského mora (kykladské umenie). V 2. tisícročí sa rozšírila moc Kréty. Krétska kultúra nazývaná ako minojská, dosiahla vrchol medzi rokmi 1700-1450 pred Kr. Nasledovala mykénska civilizácia. Často viedla vojny. V 12.storočí pred Kr. táto civilizácia zanikla, buď príčinou vojen alebo prírodnou katastrofou.

V 11. storočí pred Kristom sa znovu objavila výroba keramiky, ktorá mala jednoduchú výzdobu. Postupne sa zdokonaľovala bohatým zdobením s geometrickými motívmi. Bol to geometrický štýl, ktorý neskôr prevzal orientálne prvky zdobenia. Vázy, nádoby na víno alebo olej, postupne boli glazované na vysokej úrovni. V 7.storočí sa umenie obohatilo o orientálne prvky. Maliari sa sústreďovali na stvárnenie postavy. Bola zaznamenaná čiernofigúrová technika a po nej nasledovala červenofigúrová technika.

Rozvoj architektúry - veľmi dôležitá je forma charakteristického stĺpa, vznikli stavebné slohy, ktoré rozlišujeme podľa tvaru stĺpov a každý mal svoje typické črty.

• dórsky – chrámy boli robustné a strednej výšky. Stĺpy boli ťažké a hrubé, na vrchu mali široké, rôznym spôsobom ozdobované hlavice.
• iónsky – chrámy, vďaka typickým stĺpom, boli na pohľad štíhle a vysoké, s častým použitím dekoratívnych prvkov.

Sochárstvo – jednoduchšie figúry sa postupne zdokonaľovali a boli realistickejšie. Dokonalejšie formy možno vysvetliť aj ako tzv. krásny štýl. Antický ideál krásy sa odrazil v zobrazovaní dokonalých postáv (venuše).

Rím

Rímske umenie sa šírilo po celej obrovskej ríši, ale pod jedným názvom predstavovalo také široké spektrum, že by sme mohli vlastne hovoriť o rímskych umeniach v množnom čísle.

Rozvoj sochárskeho portrétu, vznikali presné realistické sochy. Busty boli absolútne presné realistické portréty, ktoré okrem iného dodnes slúžia na výtvarných akadémiách ako vhodná učebná pomôcka pre adeptov maliarstva a sochárstva.

Maliarstvo bolo väčšinou mozaikové. Nálezy v Pompejach, ktoré zasypala láva pri výbuchu Vezuvu, ukazujú, ako vyzerali antické rímske meštianske domy, boli to luxusné objekty, s nádvoriami, zo vzácnych materiálov (mramor). Mozaiky boli podstatnou zložkou architektonickej výzdoby, pokrývali dlážky aj steny.

Arkádové dvory a fasády. Arkáda je kombinácia stĺpu a oblúka, uplatnila sa nielen pri stavbe budov, ale aj pri budovaní dodnes obdivovaných stavieb vodovodov (akvadukty).

Stredovek

Začínajú sa rozvíjať mestá. Hlavná zmena r. 1492 objav Ameriky - začiatok novoveku.

Románske umenie

Pevnostné hrady, kostoly, kláštorné objekty, hrubé múry – malé okná. Polkruhové okná,  klenby, alebo rovné stropy vystužené brvnami. Steny sa pokrývali freskami a  mozaikami.

Sochárstvo sa veľmi nerozvíjalo ale vznikali reliéfy – hlboké, alebo plytké. Sochárska činnosť bola zviazaná s architektúrou. Napríklad veľké portály boli ozdobené reliéfmi na náboženské námety. Steny sa pokrývali krásnymi freskami (maľba do mokrej omietky) alebo mozaikami.

Rozvinulo sa knižné umenie. Rukopisy boli zdobené celostranovými ilustráciami (iluminácie) alebo výtvarne hodnotnými iniciálami. V pisárskych dielňach, najmä v kláštoroch, mnísi rozmnožovali rukopisy, obradové náboženské knihy. Písmo bolo akoby maľované, s krásnymi iniciálami na začiatku strany.

Románska architektúra vytvorila typ tzv. baziliky, ktorá sa v ďalšom vývine zdokonalila a stala sa klenotnicou umenia.

Gotika

Gotika priniesla obrovský pokrok v tom, že bol vymyslený oporný systém, významne sa rozšíril a zvýšil priestor, velikánske okná boli vyplnené farebnými vitrážami. Klenby začali mať lomené oblúky. Vymysleli spôsob, že múry nemuseli byť také hrubé a ťarchu steny a strechy podporili takzvanými rebrami a piliermi. Typickým architektonickým prejavom je katedrála.

Vznikali voľné sochy. Gotické kostoly, oltáre, rozšírilo sa umenie drevorezby, sochy z dreva.

Po roku 1500 vznikol oltár v Levoči – dielo Majstra Pavla z Levoče. Neskorogotický krídlový oltár. Patrí medzi najvýznamnejšie a rekordne najvyššie diela svojho druhu na svete.

Gotika by sa dala rozdeliť na ranný stredovek, vrcholnú gotiku a neskorú gotiku.

Renesancia

Veľká zmena nastala po r.1492, keď bola objavená Amerika. Týmto rokom sa datuje začiatok novoveku. S tým súvisí pôsobenie Gutenberga, objaviteľa tlačenej knihy. Renesancia trvá celé 16. storočie a na niektorých územiach aj časť 17.storočia. Umenie pripomína antické spôsoby staviteľstva, maliarstva, sochárstva. Sochy boli tesané z mramoru. Zaujímavosťou je slávna veta Michelangela, ktorý vravel, že v každom kuse mramoru je ukrytá socha, iba ju treba odkryť...

Humanizmus (orientácia na človeka) je hlavná črta renesancie. Vznikajú nemocnice, starobince a dostávajú do popredia, pred chrámami. Šľachta sa z hradov a pevností presúva bližšie k mestám, kde si stavia paláce pre pohodlie. Piliere, oblúky, arkády pripomínajú antiku. Zatiaľ čo v predošlej dobe boli umelci väčšinou v utajení, boli neznámi, humanizmom sa anonymita stráca. Umenie sa individualizuje tým, že tvorcov vieme pomenovať ale aj rozlišovať ich jednotlivé charakteristiky.

V architektúre napríklad vzniká Chrám sv. Petra. Je to jedna z najefektnejších ukážok renesančného umenia, kde sa striedali postupne generácie umelcov a vrcholili Michelangelom, ktorý okrem iných diel vytvoril známu kupolu. Kupola mala 100 metrov výšky a 100 m šírky, kde práve využil podporný systém.

Ďalej sa zlepšoval komfort, boli vymyslené kúpele, kanálmi privádzali horskú vodu do miest.

• V maliarstve sa preslávil Michelangelo – Sixtínska kaplnka (fresky)
• Leonardo da Vinci, Rafael – obraz známej sixtínskej Madony

Veľmi dôležitý je objav perspektívy v maliarstve – jeden z vynálezcov perspektívy je Andrea Mantegna. V jednoduchších prípadoch si umelci pomáhali napríklad yobrayením štruktúry dlažby, ktorá vlastne tvorila sieť a vytvárala dojem perspektívy.

Manierizmus

Medzisloh medzi renesanciou a barokom. Vyznačuje sa hľadaním osobitosti, záľubou v deformáciách, vo výstrednostiach, v nepokoji.

Barok

Po renesancii nastáva obdobie baroka. Do popredia prichádza šľachta a cirkev. Stavajú sa chrámz a paláce obklopené parkami a štýlovými záhradami. Vnútorné interiéry boli vyzdobené zlatníckymi prácami, sklárskym umením. Používali ušľachtilý materiál, ako mramor a zlato.

V baroku dosiahli vysokú úroveň hudobné nástroje, ktoré dovtedy ešte neexistovali, alebo nedosahovali úroveň barokovej dokonalosti. Napríklad organ.

Barokové obdobie je jedinečné aj tým, že jednotlivé formy umenia spolu ladili a umelecký výraz sa držal jedného štýlového prejavu.

Toto obdobie sa vyznačovalo zmyslom pre divadlo a slávnostnosť, vôľou presvedčovať očarením zmyslov, dôrazom na objem, dojem výčnelku a ústupku, oblé línie, hojnosť oblúkov a protioblúkov, forma niky, dynamizmus voľných sôch.

Rokoko

Fáza vo vývoji umenia, ktoré sa týkalo najmä umenia šľachty. Sústredilo sa na efektné veci, malo záľubu v intimite, elegancii. Ozdobníctvo, štukatúry, ornamenty. V maliarstve sa maľovali obrazy krajiniek, zákutí kde vidno šľachtu ako sa baví tancami, koncertami, v honosných róbach a gestách,maliari stvárňovali radosť a šťastie.

Klasicizmus

Prelom 18 a 19 storočia. Pojem klasicizmus vznikol v druhej polovici 17.storočia vo Francúzsku ako nový umelecký smer. V tom čase sa v ostatných európskych krajinách rozvíjal barok.

Znamenal návrat k antike, rozvíjalo sa klasické umenie antiky. Vznikali stavby, ktorých prvky platili v antike. V hudbe opustili zábavný a ľahký žáner a nastúpili umelci ako Haydn, Mozart, či Beethoven.

Umelecké diela sa vyznačovali významovou a výrazovou jasnosťou. Kritériom krásy sa stala pravdivosť.

Romantizmus

Posledný veľký sloh. Tento výraz sa objavil prvý raz v nemeckej literatúre. V umení romantizmus zavrhoval vzor grécko-rímskej antiky. Znamenal úplný rozchod s ideálmi minulosti. Hlásal prednostné postavenie jednotlivca a jeho osoby. Prevládala zmyselnosť a obrazotvornosť nad rozumom.

V maliarstve vynikala krajinomaľba. Medzi maliarov romantizmu patril Eugène Delacroix, ktorý obrazom Vraždenie na Chiu, bol považovaný za hlavu romantickej školy.

Realizmus

Uzatvára veľké slohy tým, že sa orientuje na pravdivosť zobrazovania a vyjadrovania. Život sa stal hlavným predmetom umeleckého diela. V tomto období akceleruje rozvoj typografie, knihy zlacneli. Ťažká práca sa stala námetom, pre rôzne umenia.

Nový vynález litografa Nicéphora Niepcea – fotografia, sa objavil v prvej polovici 19. storočia. Neskôr ho maliar Jacques Daguerre zdokonaľuje. Vznika takzvaná daguerrotypia, fotografie strieborného nádychu, ktoré sa v tom čase museli exponovať niekoľko minút jeden záber...

Fotografia svojimi možnosťami ovplyvnila prácu impresionistov.

Impresionizmus

Výtvarný smer, zameraný na dojem a atmosféru. Prevláda v ňom optická pravdivosť skutočnosti, maliari maľovali prírodu. Impresionisti uviedli do praxe objavy fyzikov o optických zákonoch zameraných na svetlo, farbu, optické videnie a pod ich vplyvom zmenili spôsob miešania farieb. Nemiešali farby na palete, ale nezmiešané farby nanášali priamo na plátno. Najznámejší maliari: Claude Monet, Edgar Degas, Henri de Toulouse-Lautrec.

Secesia

Koniec 19. a prvé decénium 20. storočia. Mala dve formy :

• Budapeštiansku. Na Slovensku je typologicky najvýznamnejšie dielo secesnej architektúry “Modrý kostolík”, Reduta.
• Viedenskú – velebila dekoráciu založenú na prísnej jednoduchosti štvorhranných tvarov, v ktorej chcela skĺbiť ozdobnosť s funkčnosťou. Vo Viedni pavilón “Secesia”, na Slovensku tzv. Vládna budova v Bratislave.

Vo výtvarnom umení sa preslávil Alfons Mucha, ktorého divadelné plagáty sa stali symbolom “nového umenia”.

Expresionizmus

Výtvarné umenie je charakteristické zameraním na vnútorné psychické stavy, prejavuje sa expresívnym výrazom farieb a tvarov.

Surrealizmus

Názov surrealizmus pochádza z podtitulu divadelnej hry, ktorej názov dal v roku 1917 Guillaume Apollinaire. Tento názov sa stal programom i pomenovaním skupiny parížskych spisovateľov, ktorí boli zoskupení okolo André Bretona, Paula Eluarda a Louisa Aragona. Surrealistickí spisovatelia, maliari, sochári používali metódu “automatizmu”, čo znamenalo: preniknúť do psychofyzickej podstaty. Používajú odvážne techniky.

Prečítajte si aj článok Obrazy na stenu, v ktorom popisujem rôzne použitia obrazov v interiéri. Tiež to kde sa také obray dajú získať.