Kompozičné pravidlá

Kompozícia sa skladá z kompozičných prvkov. Kompozičné pravidlá určujú, ako sú tieto prvky usporiadané. Konkrétne použitie každého z týchto pravidiel závisí od toho, aký účel má splniť. Ako náhle je nám tento účel jasný, môžeme si zvoliť kompozičné prvky a usporiadať ich podľa týchto pravidiel.

Sú to zásady a pravidlá podľa ktorých sa riadime pri usporadúvaní kompozičných prvkov obrazu. Ak sa mám podarí vhodným spôsobom usporiadať všetky prvky kompozície, máme veľkú šancu zaujať diváka, jeho subjektívne vnímanie. Preto je dôležité naučiť sa ako fungujú tieto pravidlá a využívať ich pri tvorbe. Keď už budeme rozumieť týmto dôležitým princípom a aj ich správne využívať, až vtedy môžeme používať v tvorbe cielené porušovanie kompozičných pravidiel a vytvoriť tak obraz na stenu, ktorý ešte viac zaujme pozorovateľa.

Kompozičné pravidlá platia všeobecne pre všetky druhy vizuálneho umenia ako maliarstvo, sochárstvo, fotografia, dizajn alebo architektúra. Používajú sa od čias vzniku umenia.

Ešte keď som o kompozícií nevedela vôbec nič, ani aká je dôležitá, nakreslila som vektorový obrázok. Išlo mi o to, aby obrázok bol čo najjednoduchší s čo najmenej prvkami.

Môj pôvodný obrázok. Teraz s odstupom času vidím na ňom nedostatky súvisiace s kompozíciou. Väčšina prvkov je umiestnená v hornej polovici obrázka, čo pôsobí nevyvážene. Vták na konári má nevhodné umiestnenie. Kedže jeho farba má pútať divákovu pozornosť (najväčší kontrast) mal by byť umiestnený v zlatom reze.

Prvá úprava obrázka. Ako prvé som zmenila farbu stromu, aby farebne zaujal iba vták, teraz už umiestnený podľa zlatého rezu.  Strom ustupuje divákovej pozornosti. Oblohu som zmenila prechodovou výplňou, aby vznikol väčší kontrast obloha - kopce.

V druhej variante som kopce so stromami presunula do dolnej polovice obrázka. Pokúsila som sa tak napraviť kompozičnú chybu, keď skoro všetky kompozičné prvky sa sústredili v hornej polovici. Obrázok tak získal viac voľného priestoru

Formát obrázka som zmenila na štvorec. Komponovať na štvorec je to najťažšie. Skúsila som si to.

Doplnený obrázok o jeden kompozitný prvok oblak.

Malý konár v hornej polovici som posunula viac doprava, čím obrázok získal výraznejší rám.

Celkový vzhľad

Každý výtvarník potrebuje mať znalosti o tom, ako oči a mozog spolupracujú pri vnímaní a usporadúvaní zrakového vnemu. Tomu pomôže mať znalosti nielen z histórie umenia, ale aj z modernej psychológie.

Tvarová teória

Táto teória tvrdí, že ľudia intuitívne hľadajú poriadok a vzťah medzi rôznymi prvkami kompozície. To sa deje bez toho, aby o tom vedeli. Každý prvok vnímajú nielen ako samostatný objekt, ale zapájajú ho aj do celku.

Súlad – harmónia

Výraz súlad znamená, že určité predmety sa k sebe hodia, alebo spolu ladia, nie sú v konflikte. Pre tento význam môžeme použiť aj výraz harmónia. Kompozícia, ktorej chýba súlad, pôsobí chaoticky a ťažko sa vníma. To môže byť aj zámer, ak umelec chce vyvolať pocit nepokoja, alebo chaosu. Súlad sa dá dosiahnuť viacerými prostriedkami.

• Rozmiestnením prvkov,
• opakovaním,
• spojitosťou.

Všetky výrazové prostriedky sa dajú použiť na ľubovoľné prvky kompozície – línie, tvary, tónové hodnoty.

Súlad sa dá dosiahnuť rozmiestnením línií

Ak chceme aby v kompozícii prevládol súlad, jedným zo spôsobov je, že umiestnime prvky blízko seba. Príkladom môže byť stránka textu: to, ako rozmiestnime riadky, alebo text vedľa seba, môže ovplyvniť celkový vzhľad, tónovú hodnotu a čitateľnosť odstavcov.

• Zvislý odstup medzi jednotlivými riadkami textu sa volá preklad. Čím sú riadky textu bližšie k sebe (čím je ich preklad menší) tým je tvar odstavca kompaktnejší a text sa zdá tmavší.
• Zarovnaním textu k okraju ( text je zvisle vyrovnaný na jednu stranu), alebo do bloku (text je zvisle vyrovnaný k obom okrajom) sa dá vytvoriť súdržnosť určitého bloku textu. (vizuálny súlad odstavca)
• Nepravidelné usporiadanie textu bude pôsobiť menej čitateľne a chaoticky.

Súlad sa dá dosiahnuť rozmiestnením tvarov

Ak v kompozícii umiestnime tvary blízko k rámu obrazu a zároveň ďaleko od seba, utvoria si tieto tvary vzťah k rámu, ale len nedostatočné vzťahy k sebe navzájom. Našu pozornosť upútajú okraje kompozície a stred bude pôsobiť neuzavrene a prázdne.

Ak sa pozrieme na dva nápisy, jeden z nich je vysádzaný s úzkymi medzerami medzi jednotlivými písmenami (stlačený) a druhý je s väčšími medzerami (vzdušný), prvý nápis prečítame rýchlym tempom, doslova ho preletíme očami. Druhý nápis so širšími medzerami prečítame pomalším tempom, bude na nás pôsobiť pokojne a vzdušne.

Prvý nápis (stlačený) sa využíva často v reklamách a plagátoch – cieľ je aby divák rýchlo prišiel k informácii. Tento poznatok môžeme využiť v grafike kde platí, že vzdialenosť je ekvivalentom času. To znamená, že má rovnaký význam. Čím vzdialenejšie sú prvky od seba, tým dlhšie bude divák skúmať a rozpoznávať ich vzťah. Vznikne tým dojem pomalšieho plynutia času. Nápisy s veľkými písmenami môžu vyzerať aj súdržne, avšak musia byť vytlačené rovnakým písmom a umiestnené na jeden riadok – odborne sa to nazýva , že sú v jednom účiarí. (účiarie je myslená čiara na ktorej sú opticky postavené písmená, znaky)

Ak je kompozícia s tvarmi rozmiestnenými nepravidelne, rozhádzane – môže sa zdať dynamická. Záleží, čo má táto kompozícia odovzdať. Ak má dať stručný a jednoduchý odkaz, účinok môže byť priaznivý. Väčšinou kompozíciou chceme odovzdať komplexnejší a podrobnejší odkaz a zároveň aj čitateľný a preto je dôležité rozmiestniť prvky vo vzájomnom súlade a harmónii.

Opakovanie línií

Medzi zjednocujúce vlastnosti patrí opakovanie, ktoré môžeme uplatniť na ktoromkoľvek prvku kompozície. Ak zopakujeme určitý prvok na viacerých miestach, získame ešte väčší súlad a harmóniu. Napríklad opakovaním línie, alebo opakovaním smeru línie.

Opakovanie tvarov

Ak chceme udržať súlad tvarov v kompozícií, je dobré ak dodržíme opakovanie priamych alebo príbuzných tvarov, alebo opakovanie krivočiarych a podobných tvarov. Vtedy je väčšia pravdepodobnosť , že sa nám podarí vytvoriť kompozíciu so súladom. Ak kombinujeme tvary krivočiare a priame, dá sa dosiahnuť súlad tak, že jeden tvar bude v prevahe. Rôznorodosť a súlad tak navzájom vyvážime.

Rytmus

S opakovaním úzko súvisí ďalší kompozičný princíp, pravidlo: rytmus. Rytmus vytvára súlad pravidelným opakovaním rovnakých alebo mierne odlišných prvkov. Rozdiel medzi rytmom a opakovaním spočíva v miere zdvojovania prvkov a v dojme pravidelného striedania. Pre rytmus je príznačné presné opakovanie prvkov. Poznáme dva druhy rytmov: striedavý a postupný.

Základom striedavého rytmu sú dva protikladné prvky, ktoré sa striedavo opakujú. Postupný rytmus je založený na postupnej zmene v rade sa opakujúcich sa prvkov. Zmena spočíva v tom, že každý ďalší prvok v rade  je buď menší, väčší, alebo rastie alebo klesá jeho vizuálna váha.

Ako tónovými hodnotami dosiahneme súlad

Tónovými hodnotami môžeme navzájom prepojiť tvary, ktoré nemajú žiadny spoločný vzťah.

Súlad a spojitosť

K menej známym prostriedkom, pomocou ktorých sa dá dosiahnuť súlad v kompozícií je spojitosť. Podstatou spojitosti je, že určitá vlastnosť sa prenáša, alebo viaže na ďalší prvok. Bežným príkladom spojitosti sú sadzobné mriežky a vodítka, slúžiace k usporiadaniu obrázkov a informácií v časopisoch, knihách, webových stránkach. Úlohou mriežok je vytvoriť rytmus a jednotnú štruktúru stránky. Rozsiahle materiály sú tak zrakovo lepšie spracovateľné a vnímanie nesťažuje nepredvídateľná zmena a chaotický sled informácií. Spojitosť sa dá využiť v rôznych grafických a výtvarných projektoch zložených z viacero častí. Prvok alebo určité prvky, ktoré v určitej podobe preberajú ďalšie časti, môžu byť línie a ich smer, tvary, tónové hodnoty, farby, celkový vzhľad objektov alebo textúry.

Spojitosť je tiež prostriedkom k vybudovaniu jednotnej prezentácií firmy. Ľudia si určité značky všimnú a zapamätajú firmu pokiaľ ochranné známky, etikety doplnky, obaly, obchodné tlačivá a ostatné reklamné a propagačné materiály majú graficky jednotnú podobu.

Rôznorodosť

Príliš jednotlivo usporiadaná kompozícia je natoľko predvídateľná a pravidelná, že môže pôsobiť fádne. Jej zaujímavosť sa dá zvýšiť rôznorodosťou, založenou na kontraste. Kontrast vnáša medzi prvky rozdiely. Súlad vyzdvihovaním podobností medzi prvkami vnáša jednoduchosť. Súlad a rôznorodosť majú aj napriek zásadným vzájomným rozdielom dve veci spoločné.

• môžu byť vlastnosťou ľubovoľného výberu prvku, alebo všetkých prvkov kompozície.
• najvydarenejšie kompozície sú výsledkom vyváženého použitia týchto dvoch princípov.

Prehnaná rôznorodosť pôsobí chaoticky. Prehnaný súlad je nudný. Ak nájdeme medzi nimi dokonalú rovnováhu, vytvoríme majstrovské dielo.

Kompozícia a línie

Kontrastný prvok ktorý vnesie do kompozície rôznorodosť, môžu byť línie. Kontrast tenkých a hrubých línií, alebo rozdielny smer línií upúta divákovu pozornosť a spestrí príliš jednotlivú kompozíciu.

Váha prvkov kompozície

Pozornosť diváka môžeme zaujať rôznymi variantami kontrastu medzi tvarmi. Patria medzi ne kontrast vo veľkosti, alebo farbe. Prvok kompozície, v závislosti na tom, koľko mu venujeme pozornosti, je ťažký alebo ľahký. Zvyčajne sa tento dojem týka veľkosti tvaru, alebo farby.

• Čím väčší tvar – tým sa zdá ťažší.
• Čím tmavší – tým sa zdá ťažší.

Ak je kontrast medzi tónovou hodnotou tvaru a pozadím nízky, vizuálna váha sa zdá byť tiež nízka. A naopak, ak je kontrast tónovej hodnoty a pozadím vyšší, aj tvar sa zdá ťažší.

Kontrast

Kompozícia založená na vzťahoch medzi tvarmi môže byť výsledkom kontrastu rozdielnych typov tvaru, napr. tvarov tenkých a hrubých, veľkých a malých alebo priamych a krivočiarych. Ak sa kompozičné prvky všetky sa navzájom líšia, výsledkom je zmätok a chaos. Aby bola kompozícia vydarená, musí byť rôznorodosť vyvážená so súladom. Diváka priťahuje súlad, podobnosť a rôznorodosť. Úlohou výtvarníka je tieto dve vlastnosti vyvažovať. V kompozícií môže prevažovať súlad, alebo rôznorodosť, ale jedna z týchto vlastností by nemala úplne chýbať.

Ohnisko a vizuálna hierarchia

Ohnisko je kompozičný prvok, ktorý má priťahovať divákovu pozornosť a preto je na neho kladený dôraz. Účinkuje ako prostriedok, ktorým sa dá diváka upútať a vtiahnuť ho hlbšie do kompozície. Ohnisko sa dá vytvoriť využitím kontrastu určitého prvku s okolím. Ohnisko však musí byť so zvyškom kompozície v súlade, inak by hrozilo, že sa v kompozícií osamostatní. Ďalej sa dá ohnisko vytvoriť polohou určitého prvku.

Pokiaľ určitý tvar, tónovú hodnotu, alebo farbu oddelíte z celku a určíte jej zvláštne miesto, pritiahne na seba pozornosť a stane sa tak ohniskom. Mnohé kompozície majú viacero ohnísk. Ich usporiadanie však treba dôkladne premyslieť, pretože všetky naraz nemôžu priťahovať pozornosť. Tu treba uplatniť princíp hierarchie.

Podstata vizuálnej hierarchie spočíva v tom, že časti obrazu, na ktoré kladieme dôraz, usporiadame tak, aby spolu nesúperili, alebo si navzájom neuberali pozornosť. Divák musí sledovať ohniská v určitom slede. Jedno z nich ho zaujme najviac. Potom pohľadom zamieri k ďalšiemu, menej výraznému ohnisku a odtiaľ zasa k ďalšiemu... Starostlivo premyslená náväznosť ohnísk a zdôraznených plôch obrazu vedie postupne  pohľad od jednotlivých častí kompozície k celkovému dojmu.

Časti na ktoré je kladený menší dôraz sa nazývajú akcenty. Viažu divákovu pozornosť na detaily. Niektoré kompozície ohnisko neobsahujú. Jeho neprítomnosť divák môže chápať tak, že kompozíciu považuje za grafický vzor. Grafický vzor je založený na opakovaní podobného alebo rovnakého kompozičného prvku. Jednotlivé prvky na grafických vzoroch nie sú tak rýchlo jasné, ako na kompozícií s vizuálnou hierarchiou, pretože zrak sa vizuálne nemôže oprieť o žiadny počiatočný ani záverečný bod.

Rovnováha

V kompozícií má byť vizuálna váha rovnomerne rozdelená. Kompozícia potom pôsobí na diváka prirodzene. Dá sa dosiahnuť rovnomerným rozložením vizuálnej váhy objektov na obe strany kompozície. Objekty ktoré sa nakláňajú alebo sú nahustené len na jednej z oboch strán, nás znepokojujú a sú príkladom nerovnováhy.

Ak sú obe strany kompozície zhodné, hovoríme o symetrickej rovnováhe nazývanej aj geometrická symetria. Základom tohto typu rovnováhy je fakt, že symetrické kompozície pôsobia stabilne a harmonicky. Vyvážené kompozície, ktoré sa skladajú z veľmi rozdielnych prvkov, bývajú označované ako – asymetricky vyvážené. Váha je v takejto kompozícií rozložená nerovnomerne, ale  rovnováha je napriek tomu zachovaná.

Napr. stavby – (architektúra- pravidelná štruktúra) sú v symetrickej rovnováhe. Obrazy -  v maliarstve ide hlavne o asymetriu.

Symetrické a asymetrické kompozície obsahujú ťažisko, čo znamená aj stred rovnováhy, podľa ktorého sú vyvážené. Ťažisko symetricky usporiadanej kompozície leží uprostred. Ťažisko asymetrickej kompozície je vychýlené na jednu zo strán, aby bola zachovaná rovnováha medzi nezhodnými prvkami.

Radiálna rovnováha -  je druh rovnováhy vytvorenej lúčmi formujúcimi sa okolo hlavného ohniska. Môže sa využiť napr. keď potrebujeme stvárniť dynamické ohnisko. Divákova pozornosť je z ktorejkoľvek časti kompozície vedená do jediného bodu. Používa sa napr. v reklame, na obaloch. Dokáže divákovu pozornosť udržať dosť dlho v určitom bode – tým zachytí vizuálny odkaz.