Kompozičné prvky

Kompozičné prvky sú všetky prvky, ktoré tvoria celú kompozíciu a my ich všetky vnímame ako celok.

Základné kompozičné prvky obrazu

Línie, tvar, negatívny priestor, objem, tónová hodnota, farba, textúra.

Negatívny priestor

Línie

Línie sú najzákladnejším prvkom kompozície obrazu. Sú prvým prostriedkom detského vizuálneho vyjadrenia a základom väčšiny výtvarných diel. Usporiadanie línií môže výrazne ovplyvniť celkový dojem diváka a vyvolať nimi rôzne ilúzie. Môžeme ich nakresliť tenkými a ľahkými ťahmi, alebo hrubými a dôraznými ťahmi. Môžu byť zakrivené a organické, vyskytujúce sa najčastejšie v prírode, alebo priame a umelé. Líniu môžeme definovať ako útvar, ktorý má len dĺžku, alebo len jeden rozmer. Línie môžu byť viditeľné alebo naznačené. Viditeľná – je to čiara, ktorú môžeme bezprostredne celú vidieť. Z hľadiska matematiky je čiara, línia, úsečka- vzdialenosť medzi dvoma bodmi. Pravá úsečka má len dĺžku a žiadnu šírku, nie je viditeľná. Línia tohto typu sa nazýva  naznačená línia. Je to neviditeľná spojnica medzi ďalšími prvkami.

Smer línie

Je jednou z najdôležitejších vlastností. Veľké množstvo línií, rôznych druhov a smerov môže vyvolať dojem chaosu. Pravidelné opakovanie línií môžeme vnímať ako vzor.

Zvislé línie

Pôsobia stabilne, vyvolávajú pocit výšky, mohutnosti a sily. Nazývame ich aj vertikálne línie.

Vodorovné línie

Nazývame ich aj horizontálne línie. Veľmi často ich vidíme pri pohľade na krajinu. Vytvárajú dojem pokoja a priestoru,  pôsobia stabilne a navyše upokojujúco.

Šikmé línie

Naznačujú pohyb, napätie, zmenu alebo akciu a nazývame ich aj dynamické línie.

Tvar

Je dvojrozmerný, má šírku  a dĺžku. Je to ohraničená a ucelená plocha. Nemá objem a hĺbku. Identifikovať  určitý predmet nám najskôr a bezprostredne umožní jeho tvar. Medzi najzákladnejšie tvary môžeme zaradiť kruh, elipsu, štvorec, obdĺžnik, trojuholník a iné mnohouholníky. Pre výtvarníka je veľmi dôležité, podať vizuálny odkaz originálne a účinne. Preto je potrebné, aby chápal a tvorivo používal tvary- ktorými vizuálne odkazy odovzdá rýchlo a bezprostredne a tým zaujme divákovu pozornosť. Konštrukcia  tvarov môže byť vytvorená rozličnými spôsobmi. Môžu byť : realistické, deformované, štylizované, abstrahované, alebo abstraktné.

Realizmus

Tvary zodpovedajú realite, sú stvárnené tak ako ich môžeme vidieť v bežnom živote. Nie sú deformované, ich rozmiestnenie je prirodzené a nenápadné. Týka sa to aj ich osvetlenia a štruktúry. Je hneď jasné o aké tvary ide - nie sú nijak zámerne upravené. Kompozíciu s reálnymi tvarmi nemusí divák skúmať  a premýšľať, pochopí ju bez veľkej námahy.

Deformácia

Ak po zámernej úprave, alebo zmene realistického tvaru v namaľovaných objektoch stále rozpoznáme predmet, ide o deformáciu. Deformáciou môžeme zvýraznením, alebo potlačením prirodzeného tvaru vyjadriť určitú myšlienku alebo dojem.

Abstrakcia

Je ďalší spôsob, ktorým výtvarník pracuje s tvarom a deformáciou. Abstrakcia  je postup ktorý prirodzené tvary redukuje na ich jednoduchšie formy. (napr. logá, ochranné známky, obchodné symboly, piktogramy, informačné značky, symboly na tlačidlách, navigačné symboly)

Abstraktné tvary – keď tvar v kompozícií nepredstavuje žiadny prirodzený objekt. Abstraktné kompozície sú vizuálne zaujímavé aj napriek tomu, že neznázorňujú žiadne predmety. Do popredia vstupujú základné kompozičné prvky a pravidlá, musíme sa nechať nimi viesť. Abstraktným obrazom môžeme vyjadriť emocionálny odkaz.

Štylizácia

Miera abstrakcie závisí od toho, koľko vizuálnych informácií chceme sprostredkovať z obsahu obrazu. Nízka miera abstrakcie doprevádzaná snahou čiastočne zachovať prvky realizmu sa nazýva štylizácia.

Priame tvary

Sú rovné alebo skosené. Často charakterizujú vlastnosti umelých konštrukcií pre ktoré je typická geometrická strohosť. Na prelome 19 - 20 storočia, na vrchole priemyselnej revolúcie, boli priame tvary vo výtvarnom umení veľmi rozšírené. Nový svet sériovej výroby a strojov ovplyvnil  niektoré výtvarné smery. Napríklad: kubizmus, futurizmus, konštruktivizmus, art deco. Tieto smery napodobujú aj v dnešnej dobe niektorý tvorcovia výtvarného umenia od grafiky po architektúru.

Krivočiare tvary

Sú to organické, oblé alebo zakrivené tvary. Ich základom sú organické formy, ktoré sa vyskytujú v prírode. Výtvarné smery, ktoré často využívali krivočiare tvary sú secesia, psychedelické umenie.

Negatívny priestor

Ak si nakreslíme jednoduchý obrázok, na ktorom sme znázornili na prvý pohľad jasne rozpoznateľný námet, napríklad domček, ľahko určíme negatívny priestor a pozitívny tvar.

Negatívny priestor je  prázdna plocha ktorá obklopuje domček. Domček je pozitívny tvar.

Vzťah medzi  negatívnym priestorom (pozadím) a pozitívnym predmetom (domček) nazývame vzťah obrazca a pozadia. Ak vytvoríme abstraktný obraz na ktorom nie je jasný a zrozumiteľný žiadny tvar, nedá sa jednoznačne určiť  vzťah obrazca a pozadia.

V niektorých kompozíciách si  môžeme ľahko zameniť negatívny priestor a pozitívny tvar. Je dobre, ak nezabúdame, že negatívny priestor je kompozičný prvok a využívame to pri tvorbe. Ak chceme aby vynikol význam negatívneho priestoru a pozitívneho tvaru, je potrebné aby sme určili plošné hranice obrázka. Vytvoríme tým rám obrazu.

Objem

Objem je trojrozmerný tvar - má dĺžku, šírku a hĺbku. Vidieť trojrozmerný predmet môžeme len v priestore, v jeho skutočnom prostredí. Ak chceme nakresliť tvar ktorý má objem, po technickej stránke bude táto kresba vždy len dvojrozmerná, videný tvar bude len ilúziou objemu.

Tónová hodnota

Tónová hodnota udáva svetlosť alebo tmavosť tónu. Je závislá na svetle, bez ktorého by nemohla existovať. Práve svetlo nám totiž umožňuje vidieť kontrast tónových hodnôt, ktoré vytvárajú tvar a formu.

• Keď sú tónové hodnoty veľmi svetlé hovoríme o vysokej tónine – high key. Svetlejšie tóniny  nám vytvárajú jasnejšiu a radostnejšiu atmosféru.
• Keď sú tónové hodnoty tmavé, hovoríme o nízkej tónine – low key. Obrázok pôsobí ponuro a vážne.

Ak chceme na dvojrozmernom obraze naznačiť objem, dosiahneme to tak, že znázorníme spôsob akým svetlo odhaľuje tvar objektu či predmetu. Vytvoríme ho práve tónovými hodnotami. Svetlejšie tóny sa budú nachádzať na miestach, kam dopadá svetlo. Tmavé tóny nám budú zobrazovať miesta ktoré sú v tieni, miesta, kam nedopadá svetlo, alebo len málo.

Farba

Farba je vo svojej podstate zložkou svetla. Je to viditeľná oblasť elektromagnetického žiarenia s vlnovými dĺžkami od 380 do 780 nm. Hodnota vlnovej dĺžky určuje akú farbu vnímame z predmetu na ktorý sa pozeráme. Farebnosť teda vnímame za pomoci odrazu svetla. Ak je predmet napr. modrý, jeho povrch pohltil všetko svetlo, okrem vlnovej dĺžky modrého svetla, ktoré sa odrazilo od povrchu predmetu. Čím je farba tmavšia, tým viac svetla pohlcuje. A naopak, čím svetlejšia farba je, tým viac svetla odráža. Predmet, ktorý pohltí všetky vlnové dĺžky, čiže neodrazí sa od neho žiadne svetlo sa javí ako čierny. Predmet, ktorý všetky vlnové dĺžky odrazí, sa javí biely.

Farba ktorá vzniká zmiešaním vyžarovaného svetla sa nazýva aditívna.

Adítívny znamená sčítaný, pridaný

Primárne (prvotné) farby sú: červená, zelená, modrá.(RGB využíva sa napr. obrazovky) Ak tieto farby zmiešame, napr. tri svetelné lúče - modrý, zelený a červený, miesto kde sa všetky navzájom prekryjú, bude biele. Vznikne biele svetlo. Sčítanie znamená, že tri farby (reflektory) sa prekryjú, sčítajú a tak vznikne biela.

Zmiešaním vždy dvoch farieb vzniknú sekundárne (druhotné) farby: tyrkysová, ružová, žltá.

Farba ktorá vzniká v dôsledku odrazu svetla sa nazýva subtraktívna

Subtraktívny znamená odčítaný. Biela nevzniká, nachádza sa v podklade.

Primárne farby sú: tyrkysová, ružová, žltá (CMYK využíva sa pri tlači, maliarstve) Ak tieto farby zmiešame, vznikne čierna farba. Sekundárne farby sú: červená, zelená, tmavomodrá

Textúra

Je povrchová štruktúra objektu. Poznáme dva druhy textúry: hmatateľné a vizuálne. Hmatateľná - je tá na ktorú môžeme siahnuť, cítime ju dotykom. Vizuálna - je to textúra ktorú môžeme len vidieť, nemôžeme ju nahmatať, z technického hľadiska bude táto štruktúra vždy len ilúziou.