Aké druhy umeleckých potrieb si dnes môžete zaobstarať? Skúsenosti z praxe, ktoré výtvarné potreby sa mi pri práci osvedčili. V tomto článku sa s vami chcem podeliť o prehľad a skúsenosti s rôznymi potrebami pre umelcov, ktoré som sama vyskúšala.

V každom človeku drieme určitá schopnosť tvoriť, umelecky sa prejaviť. Zvyčajne už od detstva. Niekedy si nadanie na kreslenie modelovanie, tanec alebo spev  rodičia alebo učiteľia v škole všimnú. Potom dieťa začnú podporovať a rozvíjať. Keď vidia, že potrebuje rôzne umelecké potreby (papier, štetce, hlinu, farby...) zaobstarajú mu ich. Iní ľudia s výnimočným talentom sa začnú sami prebíjať a húževnato pracujú na sebazlepšení. Nuž a časť talentovaných detí má smolu. Rodičia u nich talent nerozpoznajú. Možno len preto, že sami nemajú k výtvarnému nadaniu vzťah. Alebo majú málo peaňzí. Také deti ani netušia, čo za nadanie sa v nich skrýva. Možno si do zošitov kreslia krásne obrázky. Ale nikto im nepovie, že to je signál, aby na sebe seriózne začali pracovať. A tak svoj talent buď ani neobjavia, alebo na to prídu až v neskoršom veku. To už býva väčšinou neskoro na dosiahnutie mimoriadnych výsledkov.

Aj vy možno len začínate. Alebo ste si možno všimli, že vaše dieťa často kreslí aj keby nemuselo. Potom stojí za úvahu, ak ho v tom podporíte. Práve na to je dobré mať doma aspoň základné umelecké potreby.

Rôzne umelecké potreby podporia rozvoj vo výtvarnom umení?

Jeden zo spôsobov je, ak si doma vytvoríte prostredie, ktoré umožňuje, aby sa dalo pracovať s rôznymi výtvarnými technikami. Inými slovami je praktické, ak si nakúpite domov papiere, ceruzky, farby, štetce a ďalšie umelecké potreby.

Čo sa oplatí kúpiť na úvod? Začnite ceruzkou a kúskom papiera. To znamená kúpte si hocijakú lacnú ceruzku a nejaké papiere. Netreba najvyššiu kvalitu papiera, skôr kvalitný papier na skicovanie. A dosť. Teraz pozorujte, či sa týchto umeleckých pomôcok vôbec niekto dotkne. Predpokladajme, že chcete kresliť vy. Všímajte si, či si po príchode z práce, alebo zo školy spomeniete, že ste si niečo chceli nakresliť. Ak áno, je to dobrý znak.

S pravidelným kreslením sa budete stále viac zlepšovať. Postupne, ako sa zlepšujete, vaše kresby sa vám viac páčia, aj vás to viac baví. Dokonca vám ich možno vaši známi chvália. Potom zistíte, že tá lacná ceruzka má viaceré nedostatky.

• Treba ju stále strúhať, aby mala ostrý hrot,
• láme sa,
• nemáte gumu po ruke.

Keby len to! Papiere sa vám stále niekde roztratia... A tak navštívite obchod s umeleckými potrebami. Zistíte, že si neviete vybrať, keď toľko je toho na výber. V prvom kroku si kúpte kvalitnú verzatilku s mäkkou tuhou. Už s tým sa dá nakresliť veľa. Čo je dôležité - stále cvičíte ruku a oko a zlepšujete sa.

Tip: Čo potrebujete na kreslenie? Dobre je vyskúšať si rôznejšie techniky a médiá aby ste mohli zistiť ktorý materiál vám najviac vyhovuje. Neskôr budete prednostne používať ten, s ktorým sa vám najviac darí stvárniť, to čo potrebujete. Vyberiete si to, čo vám najviac sedí do ruky.

Prehľad umeleckých potrieb pri kreslení

Ak zostaneme pri ceruzke, tak už len kreslenie tuhou má veľa variant. Ceruzky, rôzne kúsky grafitu, verzatilky, pentelky... Na výber je toho dosť a každá z možností dáva iné možnosti. Neskôr môžete skicovať uhľom, alebo kresliť i maľovať akvarelovými ceruzkami.

Prehľad umeleckých potrieb teda začnime kreslením. To je najjednoduchšie. Čo si môžete kúpiť?

Skicáre

Dnes je naozaj veľký výber od študentských skicárov až po profesionálne. V obchodoch sú rôzne veľkosti, môžu to byť zošity šité alebo lepené, špirálové bloky alebo listy papiera. Záleží čo chcete robiť.

• Na rýchle skice je dobré vybrať si veľký rozmer skicáku a papier môže mať aj jemnú štruktúru.
• Na vypracovanejšie kresby kde sa chcete pohrať s detailami je zas idealny hladký papier.

Pri výbere skicára je dobré myslieť na to akým médiom budete kresliť. Rôzna hrúbka papiera a štruktúra ovplyvnia vašu kresbu.

• Hladký povrch vám dovolí kresliť jemnučké detaily, hladké ťahy aj na malom rozmere papiera.
• Celkom hladký a lesklejší povrch papiera dovolí vyniknúť vašej kresbe perom. Či už guličkovým alebo pierkom namáčacím do tušu.
• Tak isto markery sú vhodné na hladký papier.
• Drsnejší papier s hrubšou štruktúrou je vhodnejší na väčšie rozmery kresieb. Dobre sa na takom povrchu zachytáva grafit alebo uhlík.

Dobré je vyskúšať si viaceré druhy papiera s viacerými médiami. V článku Sediaca postava som skúšala kresliť na papier s hrubou štruktúrou. Ak robíte obrázok malých rozmerov na papier s hrubou štruktúrou, veľa detailov tam nespravíte.

Ešte sa môžete rozhodovať aj pre farbu papiera. Papier nemusí byť len čisto biely, krémový či slonovinový. Farebné či až čierne papiere sa môžu hodiť pri kreslení pastelom, či pastelkami.

Skicáre sa vyrábajú v rôznych prevedeniach.

• Obyčajné, ako zošit. Strany majú poradie a to je výhoda aj nevýhoda zároveň. Nehodia sa veľmi na vytrhávanie.
• Vytrhávacie. Listy papiera sú v skicári ľahko prilepené a tak môžete skicu vytrhnúť.
• Špirálové bloky mám veľmi rada. Podľa mňa sú praktickejšie ako zošity. Nemusíte ich rôzne krčiť a vystierať. Aj tu môžete obrázok ľahko vytrhnúť a buď niekomu darovať, alebo roztrhať na márne kúsky (potom podupkať a obradne spáliť).
• Skicáre v pevnej väzbe. Niekedy kreslím do skicára, ktorý pripomína dievčenský pamätníček. V teréne si skicujem zážitky a postrehy a potom si to občas môžem prezrieť.

Na začiatok vám stačí, ak ako skicár použijete balík bežného kancelárskeho papiera a vhodnú podložku.

Ceruzky

Obyčajné ceruzky s grafitovým jadrom v dreve majú rôzne tvrdosti. Grafitové jadro je uložené v drevenom obale, čo chráni proti zlomeniu a zašpineniu prstov pri kreslení. Niektoré ceruzky majú na opačnom konci gumu.

Tvrdosť grafitu je udávaná na stupnici 9H až 9B, pričom stredná hodnota je označená HB. Ceruzky označené H sú tvrdé a zanechávajú slabšie, menej výrazné stopy. Obsahujú menej gratitu. Môžu zanechať aj ryhy na papieri, ak budete príliš tlačiť. Najtvrdšie tuhy sú označené 9H. Takéto tvrdé ceruzky som skúšala pomenej. Radšej mám B-ečkové stupne tvrdosti, tie zanechávajú tmavšie a sýtejšie odtiene, pretože obsahujú viac grafitu. Ľahšie sa aj rozmazávajú. Najmäkšie a najtmavšie sú 9B. Všetky tieto ceruzky vyžadujú časté strúhanie, buď strúhadlom na ceruzky, alebo nožíkom.

Rôznej tvrdosti sú aj grafitové tyčinky a sú dostať v rôznej hrúbke. Napríklad KOH-I-NOOR Progresso mám doma niekoľko od HB a po H8 a z tých pre istotu aj po dve :-) Samozrejme tieto tyčinky nie sú chránené dreveným obalom a tak na tie najkrehkejšie treba dávať pozor. Lahšie sa zlomia. Tieto ceruzky prenášam v obaloch, ale aj tak sa mi stalo, že môj obal nebol dostatočne pevný :-) a zrazu som mala ceruzky dve.

Veľmi praktické sú aj grafitové tyčinky LYRA, ktoré sú hrubé. Môžete si vybrať buď obyčajné, alebo vodou roztieratelné.

Sú v papierovom obale a tak sa pri kreslení nezašpiníte. Tiež majú rôznu tvrdosť. Moja obľúbená je 9B vodou rozotieratelná. Zatiaľ som ich u nás v obchode neobjavila, chodím pre ne do Rakúska, k nám najbližšie do Kittsee.

Alebo sa môžete rozhodnúť pre microceruzky a mechanické ceruzky.

Stále tu platia rôzne stupne tvrdosti, tuha je chránená proti zlomeniu. Výhoda microceruziek je že majú hrúbku napr. 0,3mm až 0,9 čo je skvelé na kreslenie detailov. Náhradné tuhy sa predávajú v malých puzdierkach.

Perá, technické perá

Keď ste v teréne a potrebujete veľmi rýchlo zachytiť okamih, nápad alebo rýchly náčrtok, je vám jedno, čo máte po ruke. Hlavne nech to píše a nech máte na čo písať. Preto sa určite vo vašom vrecku či kabelke nájde obyčajné pero a nejaký, aspoň malý blok.

Obyčajným perom sa dajú vytvoriť rýchle skice, alebo precízne kresby. Nedajú sa vymazať ako ceruzka. Pri kreslení musíte mať preto odvahu. Výber takýchto guličkových aj atramentových pier je toľko, že je ťažko si vybrať.

Najradšej mám pero, ktoré chytím a hneď pekne plynule píše a nemusím ho nijako rozpisovať. To sú väčšinou gelové perá.

Práve teraz, keď píšem tento článok mám v obľube toto pierko :-) Nakreslila som ním obrázok sediacej ženy:

Technické pero kreslíte stopu rovnakéj hrúbky, či tlačíte alebo netlačíte na papier. To má svoje výhody, ale aj nevýhody. Keď chcete zmeniť hrúbku stopy, musíte vymeniť pero za hrubšie, či tenšie. A čo naštve: rýchlejšie sa vypíšu.

Pero a tuš

Kreslenie perom a tušom chce už trocha skúsenejšiu ruku, lebo sa už nedá nič vygumovať ani nijako opravovať. Každý ťah je definitívny. Výhoda perokresby, keď ju porovnáte s kresbou ceruzkou je, že je pôsobivejšia. Ťah môže mať vysoký kontrast. Je dobre a výrazne vidieť na bielom papieri.

Tajný tip: Kreslíte tušom na menej savý výkres a spravili ste nechtiac malú bodku? Ako sa jej zbaviť? Nechajte to riadne vyschnúť (pár hodín!). Potom ukradnite manželovi jednu bežnú žiletku. (V umeleckých potrebách sa ale dajú kúpiť aj špeciálne žiletky, ktoré sú o niečo pevnejšie. S nimi budete mať presnejšiu ruku.) Dá sa používať aj novo odlomený orezávač, ten však zvyčajne býva o niečo hrubší. Odstrihnite ju šikmo.

Vytvoreným hrotom dokážete malé nedokonaosti z výkresu vyškrabať. V minulosti sa tak retušovali aj fotografie. Ale vráťme sa k perám a k tušu.

Z pierok si môžete vybrať:

• Grafické - redisové pierka
• Kaligrafické zrezané pierka, používajú sa hlavne pri kaligrafii, ale dá sa nimi kresliť
• Dámske vhodné na písanie a kreslenie.

Tuš je vodeodolný. Dá sa nakresliť skica tušom a pierkom a po zaschnutí môžete vyfarbovať plochy štetcom a akvarelovými farbami.

Klasická technika známa z karikatúr, alebo animovaných filmov. Tušom nakreslíte obrys. Výplň potom môžete vymaľovať napríklad anilínovými farbičkami.

Tuš dostať čierny alebo farebné.

Tip: Na výkres štetcom naneste vodu s rozmiešaným škrobom. Kým stihne zaschnúť, naneste jemne tuš. Vzniknú prekrásne obrazce, ktoré niekedy úplne stačia ako samostatné výtvarné dielo.

Fixy a markery

Lepšie je použiť papier ktorý nevpíja veľa farby, aby sa rýchlo nevypísali. Štetcové markery majú výhodu, že môžete ovlyvniť šírku ťahu.

Guma

Poznáte ju zo školy. 9 z desiatich prváčikov ju má v taške. Obyčajná guma, pevná. Môžete si ju zrezať do tenších tyčiniek alebo do tvaru trojuholníka. lepšie sa potom gumujú drobné chybičky. Používa sa na gumovanie ceruziek s tvrdším grafitom, čiže H. Tým zvyčajne končí výber v bežnom papiernictve. V obchode s umeleckými potrebami však dostať viacero materiálov na gumovanie.

Napríklad plastická guma je asi najznámejšou alternatívou. Plastickú gumu môžete formovať prstami. Dobre sa využíva napríklad pri zosvetľovaní miest, pri kresbe  mäkkou ceruzkou, uhlíkom alebo pastelom. Výborne sa s ňou dá tieňovať. Nevytvára žmolky.

Tip: Kúpte si viac druhov gumy. Každá sa hodí na niečo iné. A aj tak sa zvyčajne roztratia. Budete radi, keď aspoň jednu nájdete.

Uhlík

Kresba uhľom patrí medzi veľmi zaujímavé techniky. Vyžaduje veľký formát a pevnú ruku. Je ideálna na cvičenie. Veľa sa dá zmazať. Vytvoríte ním však asi najtmavšíu čiernu farbu z bežne dostupných techník.

Je celkom čierny a ľahko sa rozmazáva. Preto je potrebné hotovú kresbu uhlíkom zafixovať. Sú na to určené špeciálne fixatívy. Priznám sa však, že obyčajné cvičenia kreslenia uhlíkom som doma fixovala obyčajným lakom na vlasy :-) S úspechom.

• predávajú sa uhlíky prírodné: vŕbové uhlíky - nepravidelné tyčinky rôznych veľkostí. Ľahko sa zlomia, sú krehké, viac sa drolia,
• syntetické - lisované čierne medium - pravidelné rovné tyčinky,
• práškový uhol.

Uhlík však špiní. Myslite na to pri maľovaní nad bielym kobercom, či ak si nedáte pred prácou pracovný plášť.

Kreslenie uhľom som si vyskúšala niekoľko krát priamo v teréne.

Uhlíky v dreve je lepšie orezať nožíkom alebo skalpelom. Strúhadlo by mohlo tuhu zlomiť.

Tvrdá podložka

Môže to byť drevená doska, rysovacia doska, dostať rôzne veľkosti. Bývajú dosť ťažké, nepraktické na prenášanie keď chcete kresliť vonku v prírode. Na prenášanie sú výhodnejšie tvrde obaly - dosky z tvrdého papiera, kde sa dajú hneď aj vložiť papiere čisté, alebo už odnášať hotové dielka.

Tip: Stačí kúpiť bežnú podložku a k tomu zopár štipcov.

Papier vám potom dobre drží na podložke.

Stojany

Záleží či budete stojan používať iba v interiéri alebo ho budete aj prenášať, keď budete napríklad maľovať v prírode. Skúste si hneď, ešte v predajni umeleckých potrieb, či sa stojan pohodlne skladá a ľahko prenáša. Často vám predavači dobre poradia.

Sú stojany stolové. Majú menšie rozmery. Môj stolový stojan sa pohodlné zmestí na pracovný stôl. Väčšinou ho okamžite obsadia andulky. Všetci sú spokojní. :-) Zvyčajne však len do chvíle, kým nezačnú moju prácu dotvárať zelenobielymi abstrakciami. Dá sa na ňom nastavovať výška, sklon - pod akým uhlom potrebujete maľovať. Je spratný, keď ho nepotrebujem, zložím ho na plocho a nezaberie veľa miesta. Je to výborný pomocník. Kufríkový stojan - tiež praktický pomocník - v jeho útrobách prenesiete farby a ostatné umelecké potreby, ktoré potrebujete pre vašu tvorbu.

Ak maľujete alebo kreslíte v plenéri, zíde sa vám veľký stojan. Pri atelierovom stojane môžete stáť, alebo sedieť. Niektoré si môžete nastaviť aj na maľovanie vo vodorovnej polohe. Ja som si vyskúšala maľovanie na stojane v atelieri akademického maliara Mira Bezáka na jeho kurzoch.

Fixovanie

Špecialne fixatéry si kúpite v obchodoch s potrebami pre umelcov. Tam vám poradia, na aké medium aký fixater. Veľmi rada chodím do kamenného obchodu s umeleckými potrebami Matejko v Bratislave. Ja používam fixater na kresby ceruzkou a uhľom. V praxi často používam aj najobyčajnejší lak na vlasy. Už si presne nepamätám kde som to vyčítala, ale funguje to. Na cvičenia ho používam, pretože lak je lacnejší.

Čo potrebujete na maľovanie akvarelom:

V obchodoch s umeleckými potrebami je už v dnešnej dobe naozaj veľký výber, len sa potrebuje v tom trošku orientovať. Či budú vaše obrázky len tak pre vaše potešenie, alebo ich plánujete predávať. Koľko si môžete dovoliť investovať do kúpy farieb a papiera.

Farby:

Začať sa dá obyčajnými školskými vodovými farbičkami. Ja som po dlhých rokoch nemaľovania skôr len tak zo žartu, dostala farbičky z burzy. Len tak, na skúšanie.

Tak ma to chytilo, tak sa mi to zapáčilo, že som zatúžila po iných farbičkách. Kvalitnejších. Tak som si zadovážila farbičky, ktoré bežne dostať v papiernictve. Takéto školské vodové farbičky obsahujú menej pigmentu.

• anilínové farby- dostať bežne v papiernictvách. Vyzerajú ako školské vodové farbičky, ale bývajú v menších plochých krabičkách. majú veľmi výrazné a transparentné farby.
• Väčšina profesionálnych maliarov dáva prednosť akvarelovým farbám v tubách. Sú vlhké, vo forme pasty, vhodnejšie na miešanie k maľovaniu väčších farebných plôch. Obsahujú viacej glycerínu. K maľovaniu s týmito farbami potrebujete paletu s priehradkami, na ktorú si z jednotlivých farieb vytlačíte potrebné množstvo. Nemusíte sa báť, že by ste farbami plytvali. Farby na paletke s priehradkami zaschnú. Pri ďalšom maľovaní paletku postriekate vodou zo spreja a pokračujete s malovaním. Takto si paletku môžete pripraviť aj na maľovanie v teréne, nemusíte brať so sebou celé tuby. To, ako sa dajú farby použiť po zaschnutí, záleží aj na značke. Kvalitnejšie akvarelové značky garantujú stopercentnú použiteľnosť aj po zaschnutí farieb.

• akvarelové farby suché v panvičkách sú vyrobené z kvalitných svetlostálych pigmentov spojených arabskou gumou a glycerínom. Dostať ich v sadách, alebo si môžete kúpiť len niekoľko odtieňov a ostatné dokúpiť postupne. Farba býva zabalená v plastovej nádobke - panvičke, alebo menšej - polpanvičke. Na výber sú študentské alebo umelecké sady. Rozdiely sú v kvalite a cene. Mám jedny farby, z ktorých si postupne kupujem odtiene. Tie mám uložené v krabičke a skoro stále ich mám na stole. Často ich používam. Nemám ich chránené krytom, aby boli hneď po ruke.

Z vašich nových farbičiek budete mať možno aj veľkú radosť. Ja som rozbalovanie spracovala do tohto článku

• Tekuté akvarelové farby - predávajú sa vo fľaštičkách, podobne ako atrament. Majú výrazné farby. Dajú sa používať priamo z nádobky, alebo riediť vodou v paletke.

• akvarelové pastelky, pastely - akvarelové pastelky vyzerajú ako obyčajné pastelky, rozdiel je v tom, že sa dajú rozmyť štetcom a vodou, lebo pigment v nich vo vode rozpustný. Môžete ich využiť na suché náčrtky, ktoré môžete hneď alebo neskôr pomocou štetca rozmývať a obrázok bude pripomínať akvarel. Existujú ešte aj akvarelové pastely - hrubšie pigmentové tyčinky, ktoré sú taktiež vo vode rozpustné. Tie som ešte nevyskúšala.

Akvarelové pastelky som vyskúšala aj tak, že som ich nerozmývala vodou. Vyšiel z toho tento obrázok

Akvarelový papier:

Akvarelovými farbami sa dá maľovať na akýkoľvek papier, ale najlepšie výsledky dosiahnete len keď použijete na maľbu akvarelový papier. Vybrať si môžete rôzne veľkosti, gramáž a štruktúru. Ak chcete aby sa vaša maľba akvarelom zachovala čo najdlhšie v kvalitnom stave, potrebujete kvalitný papier.  Musíte viac investovať a zoženiete ich skôr v eshopoch. Napríklad maliarske plátno, ale dajú sa objednať aj zahraničných esophoch.

Lacnejšie alebo drahšie -  na cvičenia, alebo skice vám postačí aj menej kvalitný akvarelový papier, s nižšou gramážou. Na maľovanie obrazov ktoré hodláte zachovať čo najdlhšie, dokonca ich rámovať či vystavovať treba zvoliť drahší kvalitný papier. Najkvalitnejšie akvarelové papiere sú vyrobené zo 100% bavlny, bez kyselín - acid free Ak v rohu papiera nájdete firemný vodoznak jedná sa o prvotriedny kvalitný papier.  Vyberať si môžete rôzne bloky, lepené bloky, listy.

Ja kupujem zatiaľ len bloky s akvarelovým papierom. Vyberám si len tie, na ktorých nájdem čo najviac informácii o papieri. Z nich vyčítate z čoho je papier vyrobený, akú má gramáž, či obsahuje kyseliny, kde bol vyrobený. Obsah kyselín v papieri by mohol časom znehodnotiť maľbu. Čím väčšiu gramáž má papier tým lepšie sa s ním pracuje. Čím hrubší papier, tým menej sa pri práci krúti.

Hrúbka papiera, gramáž - najbežnejšie gramáže bývajú

• 190g/m2,
• 250g/m2
• 300g/m2- najbežnejší papier
• 425g/m2 (u nás som zatiaľ nenašla) a zatiaľ som ani nevlastnila :-)
• 640g/m2 ( u nás som zatiaľ nenašla)

Štruktúra papiera - Vyberte si medzi hladkou alebo drsnou štruktúrou, lisovaný za tepla alebo za studena.

• Papier hladký: HP je lisovaný za tepla, má hladký povrch. Pri výrobe sa takýto papier necháva prejsť medzi horúcimi valcami, čím vznikne veľmi hladký povrch. Vhodný pri detailnejšej maľbe.
• Papier polohrubý: NOT je lisovaný za studena, má mierne zrnitý povrch. Pri výrobe sa počas sušenia necháva papier prejsť medzi studenými valcami, ktoré trochu stlačia zrnitú štruktúru.
• Papier hrubý: pri výrobe sa nechá uschnúť priamo na site, čím získa hrboľatý zrnitý povrch.

Praktické sú bloky lepené zo všetkých strán, s malou medzerou na jednej strane. Po namaľovaní obrázka a dokonalom uschnutí papier jednoducho vysúvacím nožom odrežete. Mali by ste mať celkom rovný obrázok. To je výhoda lepených blokov, že nepotrebujú napínať. Nevýhoda je, že kým nedokončíte rozpracovaný obrázok, nemôžete pokračovať medzitým iným obrázkom. Pokiaľ nemáte blokov viac. Ja preto napínam aj takéto papiere na rôzne rysovacie dosky. Môžem mať rozrobených niekoľko obrazov. To je výhoda, keď potrebujete čakať na uschnutie vrstvy, aby ste mohli pokračovať ďalej (mokrým do suchého).

Bloky trhacie sú lepené len z jednej strany, alebo sú  listy spojené špirálou. Tieto papiere je potrebné napínať, aby sa nevlnili. Rolky nepoznám, ešte som si nezadovážila :-) u nás som zatiaľ nenašla.(zahraničné eshopy)

Najradšej používam tieto papiere

Štetce:

Keď sa povie štetec na akvarel, tak verte tomu, že pre jeho kúpu musíte rovno zamieriť do obchodov s umeleckými potrebami. V nákupákoch ani v bežných papierníctvach nenájdete dobrý štetec na akvarel. Viem to, lebo sama som sa poučila. Keď som ešte nebola poučená, začala som maľovať obrázok obyčajným štetcom z ktoréhosi nákupaku...  Štetec púšťal chlpy a bol tak nejak čudný...

Keď som sa pustila do práce s novým akvarelovým štetcom da Vinci so syntetickým vlasom, bola som uchvátená. Mohla som teraz vidieť a hlavne skúsiť na vlastnej koži rozdiel. Štetec krásne držal svoj tvar, naberal veľa vody, ani jeden chľpok som nemusela loviť z papiera alebo farieb. Štetec mi slúži dodnes a veľmi rada s ním maľujem. Menej kvalitné štetce nemusíte hneď vyhadzovať. Poslúžia vám napríklad pri nanášaní maskovacieho media.

Akvarelové štetce sú buď prírodné alebo syntetické, prípadne kombinované.

• Tie prírodné môžu byť z chlpov kuny, soboľa, veveričky,líšky, kozy. Tie sú samozrejme aj drahšie a vyžadujú aj opatrnejšie zachádzanie. Najznámejšie sú asi štetce zo srsti sibírskeho sobola - Kolínske. Vlas z veveričky alebo kozy je tiež veľmi používaný.
• Syntetické štetce sú lacnejšie, ale dá sa s nimi tiež veľmi dobre pracovať. Môžu mať menšiu trvanlivosť.

Nie je to tak dávno, čo som objavila štetce, ktoré sa dajú naplniť vodou. Pri prvom pohľade som si pomyslela, že nemôžem od nich očakávať nič mimoriadne. Ale prekvapilo ma, aké sú fajn napr. keď maľujem vonku - veľmi praktické. A veľmi dobre držia špičku. Dajú sa použiť aj na rozmývanie akvarelových pasteliek.

Plochý štetec sa vám pri tvorbe určite zíde pri práci s veľkými plochami, či pri nanášaní washu.

Guľaté štetce:

Z kozieho vlasu - veľmi dobrý štetec, naberie veľmi veľa vody, perfektný na väčšie plochy - van Gogh, alebo elco germany môj veľmi obľúbený štetec.

Pri maľovaní akvarelovými farbami sa vám určite zídu rôzne media. Napríklad maskovacia tekutina slúži na dočasné maskovanie, keď chcete zachovať bielu farbu papiera, alebo granulovacie media. Pomocou nich môžete vytvárať krásne efekty v maľbe.

V predajniach umeleckých potrieb dostať ešte tisícky rôznych maličkostí. Nechcela som v tomto článku vymenovať všetky. Sústredila som sa na tie, ktoré sama a často používam. Dúfam, že tieto praktické tipy pre vás budú užitočné. Ak sa vám článok páčil, prosím, zdieľajte ho. Možno príde vhod aj vašim známym.