Akvarel je maliarska technika, ktorá je asi najznámejšia pod pojmom "maľovanie vodovými farbami". Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o najľahšiu maliarsku techniku - veď už deti v škole radi maľujú vodovkami. Skutočnosť je však presne opačná! Vodové farby sa totiž na obraz dajú nanášať, ale nedajú sa už z neho odstrániť. Nedajú sa premaľovať tak, ako to funguje pri olejomaľbe, alebo akrylovej maľbe. Tak sa stane, že ak maľujete akvarelom niekoľko hodín, stačí jediná chyba, alebo kvapka a je koniec. Obraz je stratený a už sa nedá opraviť. Preto je tak málo maliarov - akvarelistov. Je to ťažká technika.
Živé, jasné a žiarivé obrazy získate ak sa naučíte maľovať akvarelom. Priesvitnosť, ktorou sa akvarel vyznačuje dodá každému obrazu reálnosť, kus romantiky a značnú dávku jemnosti. Ak s touto technikou začnete, bude trvať možno celé mesiace, kým sa priblížite k požadovaným výsledkom. Je však možné, že potom si túto techniku zamilujete rovnako, ako ja.
Na začiatok toho naozaj nepotrebujete veľa: farby, papier, štetec, voda. Všetko je cenovo dostupné a ľahko prenosné. Ak sa vám páči maľovanie v prírode - raz dva sa zbalíte, alebo presuniete na iné miesto :-)
Pri technike maľovania akvarelom je veľmi dôležitá čistota. Čisté štetce, čistá handrička, alebo hubka a čistá voda.
Plus k tomu všetkému dosť vybavenia, znalostí a skúseností.
Na vodu používam obyčajné poháre od zaváranín alebo medu, dokonca teraz mám na stole sklenený svietnik na sviečku, naplnený vodou. Páčil sa mi jeho tvar.
Keď maľujem alebo kreslím, robia mi spoločnosť naši domáci miláčikovia - andulky. Sú to nezbedníci, ktorí ohmatávajú zobáčikmi všetko v ich blízkosti. Ak nechcem, aby sa napili vody, v ktorej si čistím akvarelové štetce, musím byť v strehu. A pre istotu ak sa čo len na chvíľu vzdialim od stola, prikryjem poháre s vodou vrchnáčikmi.
Pokiaľ chcete namaľovať svoj prvý obraz, ako prvé si pripravte papier. Odporúčam aj na skúšanie použiť špeciálny akvarelový papier. Je veľký rozdiel, či maľujete na obyčajný papier, alebo na špeciálny.
Okrem toho sú aj iné rozdiely.
Ak nemáte akvarelový blok budete si musieť napnúť papier na dosku a pripevniť ho papierovou lepiacou páskou. Papier najprv namočte, položte na dosku, poriadne vyrovnajte a prilepte ho o dosku lepiacou páskou.
Napínanie papiera pred maľbou je základ. Rovná plocha akvarelového obrazu je výhodná nielen počas maľovania, ale aj po ňom. Napnutý obraz bude aj pod sklom krásne rovný. Nezvlní sa.
Dopredu si premyslite čo chcete maľovať. Môžete si urobiť náčrt ceruzkou (najlepšie s mäkkou tuhou). Rozvrhnite si kde čo bude. Kompozícia platí rovnako ako pri každej maľbe. Pri akvareli však potrebujete vopred premyslieť celý obraz.
Opravovať akvarel je ťažké, často až nemožné. Akvarelové farby nie sú krycie. Jediné čo vás niekedy zachráni je vymyť farbu z obrazu vodou, počkať kým miesto uschne a maľovať znova. A aj tak požadovaný výsledok nebude zaručený.
Pri akvarelovej technike stačí poznať pár základných postupov. Stačí ak viete ako sa farby správajú a výsledný obraz vás môže viac než milo prekvapiť.
Sýte farebné plochy – ak chcete získať sýtu farebnú plochu na obraze farby rieďte vodou čo najmenej. Podľa veľkosti plochy použite buď plochý, alebo guľatý štetec. Ťahy štetca na seba musia nadväzovať a dajte si pozor aby zakaždým bolo dostatok farby na štetci – v opačnom prípade bude intenzita farby rôzna.
Tip: túto pre akvarel kľúčovú techniku si nacvičte. Obetujte pár papierov a maľujte na ne plynulú plochu modrou farbou. Modrá totiž najviac fľakatie. Ak zvládnete modré pochy tak, ako ste si ich predstavovali, ste pripravení maľovať aj normálne akvarelové obrazy.
Zosvetľovanie farebných plôch – do farby pridajte viac vody, následný ťah štetcom zanechá svetlejší farebný odtieň. Tento postup môžete previesť aj ak chcete odobrať farbu z plochy – spriesvitniť ju. Mokrým štetcom prejdite po ešte mokrej farebnej ploche – v podstate farbu vymyjete. Dajte si ale pozor aby sa voda nedostala aj do miest, kde chcete zachovať pôvodnú farbu – preto je dobré mať po ruke hubku, alebo handričku (môžete tekutinu hneď odsať). Táto technika je vhodná na maľbu oblohy, mrakov a pod.
Tip: Aj túto činnosť si dobre vyskúšajte na prázdnom papieri. Nie je nič horšie, ako situácia, kedy maľujete vydarený obraz a pokazíte ho hrubou chybou pri maľovaní pozadia, alebo inej banality. Je v poriadku, ak sa nevydarí tvár, či maľba koňa. To je ťažké. Ale začiatočnícka chyba je namaľovať dobre tú ťažkú časť a potom spraviť amatérsku chyby na tej ľahkej práci. Takže pozor - aj keď pozadie už je ľahké, neponáhľajte sa!
Lazúrovanie – tento spôsob sa v často využíva. Je to dokonca jedna z typických techník, akými sa akvarely vyznačujú. Lazúra je tenká vrstva transparentnej farby, nanesená na predošlú, celkom suchú vrstvu. Lazúrovaním môžete dosiahnuť postupné stmavenie farebného odtieňu. Dôležité je, že vždy musíte nanášať farbu na celkom suchý podklad. Je to aj o trpezlivostí. Komu trpezlivosť chýba, alebo sa veľmi ponáhľa a nevie sa už dočkať ďalšieho maľovania, pomôže si fénom. Nakoľko akvarelové farby nevynikajú krycími schopnosťami,ich krása spočíva v transparentnosti a vzdušnosti, výsledná farba nemusí zodpovedať vaším predstavám. Chce to cvik. Takto môžete aj meniť aj farebné odtiene.Farby sa totiž spočítavajú - ak idete na žltú vrstvu naniesť jemnú modrú, vznikne na tom mieste zelená.
Na lazúry je potrebné používať čo najviac transparentné farby. Na farebných vzorkovníkoch akvarelových farieb nájdete aj označenie pri každom farebnom odtieni - aký stupeň priesvitnosti farba má. Napríklad ja veľmi rada používam farby White Nights a podľa vzorkovníka viem, ktorá farba, je ako priesvitná. Farby si kupujem postupne a vždy nový odtieň si vyskúšam na papieriku, označím názov. Štvorček označuje stupeň transparentnosti.
Prekrývaním jednotlivých tenučkých vrstiev rôznych farieb získame celkom odlišné tlmené odtiene.Spodná vrstva musí byť vždy suchá, inak sa vám farby do seba rozpijú. Vidno to na obrázku vyššie - fialový pásik- hnedý pásik.
Mokrým na mokré – pri tomto spôsobe nemusíte a ani nesmiete čakať kým napnutý papier vyschne. Na ešte mokrý papier rovno maľujte. Táto technika chce skúsenú ruku akvarelistu. Je to maľovanie v strese, pretože máte čas len do vyschnutia. Farby sa búdu rozpíjať hneď ako sa dostanú do styku s papierom. Ak použijete viac farieb budú sa navzájom miešať do seba – získate tak efektný prechod medzi rôznymi odtieňmi.
Techniku mokrým na mokré môžete pekne využiť pri maľovaní krajinky.
Suchým na suché, alebo technika suchého štetca – túto akvarelovú techniku využijete ak budete potrebovať namaľovať detaily – listy, trávu,... s čo najostrejšími rysmi. Dajte pozor aby spodná vrstva farby bola úplne suchá, inak by sa vám farba rozpila a zmiešala s už použitou farbou. Na štetec naberte čo najmenej vody, a viac farby. V prípade potreby osušte štetec papierovou servítkou, alebo handričkou.
Odoberanie farby – z ešte mokrej farebnej plochy odstráňte hubkou, alebo čistou handričkou farbu. Ak už farebná plocha uschla budete ju musieť znova namočiť mokrým štetcom a následne odstrániť farbu. Tento spôsob využijete keď budete chcieť na obraze niečo zosvetliť, ale aj ak budete na ňom chcieť niečo opraviť.
Na trhu nájdete výber zo širokej škály akvarelových štetcov. Sú to špeciálne štetce. Inými slovami -na vodové farby je lepšie použiť špeciálny štetec. Iný ako na akrylové farby a iný ako na olej.
Výnimočnosť akvarelových štetcov spočíva v schopnosti udržať väčšie množstva vody. Voda s farbou nesmie zo štetca vytiecť pri prvom dotyku, musí sa uvoľňovať postupne. Preto sa akvarelový štetec skladá skôr s veľmi jemných a dlhších štetiniek. Medzi nimi vzniká veľa kapilárnych priestorov, ktoré udržia tekutinu.
Medzi najkvalitnejšie štetce sa radia tie, ktoré sú vyrobené zo sobolích chlpov. Kvalitné štetce môžu byť vyrobené aj z veveričích, kozích chlpov. V súčasnej modernej dobe sa vyrábajú aj syntetické štetce vhodné práve na akvarelové farby.
Mám výbornú skúsenosť aj so štetcom z veveričky.
Na začiatok vám úplne postačia dva druhy štetcov – plochý a guľatý.
Ďalšie, už trocha špeciálne druhy akvarelových štetcov, ktoré môžete pri tejto technike využiť sú:
Štetce vždy po skončení maľovania poriadne umyte – kým sú ešte vlhké. Pri ich čistení (pod tečúcou vodou) môžete použiť aj mydlo – farbu z nich lepšie vymyjete. Potom štetec jemne vysušte a vytvarujte do pôvodného tvaru. Ak by ste štetec začali umývať keď v ňom farba uschne mohli by ste ho znehodnotiť. Zaschnutá farba by mohla polámať štetiny. Alebo by zostala v štetci v podobe malých kúskov a postupne by vám špinila farbu.
Štetce ukladám vždy naležato. Nikdy ich nenechám stáť vo vode ani ich mokré neukladám do pohára vlasom hore. Voda z vlasov by stekala po drevenej rúčke a časom by drevo začalo praskať, pukať.
Štetce skladujte štetinkami na ležato, aby sa nepoškodili.
Ak používate štetce z prírodných materiálov dajte si pozor na mole. Tieto malé potvory neodolajú a s radosťou sa do nich pustia.
Toto sú moje najobľúbenejšie akvarelové štetce. Namaľovala som ich štetcom ktorý je na obrázku prvý v poradí - s modrou rúčkou.
O akvarelových farbách som už písala, takže odkazujem na samostatný článok.
Farby, štetce a papier – základ na maľovanie akvarelov teda máte. Ako budete maľovať rôzne obrazy časom zistíte, že toho budete asi potrebovať trochu viac. Tu je pár typických akvarelistických potrieb. Pri maľovaní akvarelom sa síce zaobídete aj bez väčšiny z nich, ale to je provizórium.
Maliarska paleta: či už máte akvarelové farby v tube, alebo mištičkách paletu budete potrebovať. Paleta sa používa na miešanie farieb a získanie rôznych farebných odtieňov. Môže byť kovová, porcelánová, alebo z umelej hmoty. Ak začínate, môžete provizórne pracovať s tanierikom, alebo vo vrchnáku mnohých akvarelových farieb.
Táto paleta by mala mať malé mištičky aby ste mohli farby navzájom miešať a zároveň, aby sa navzájom neprelínali. Najvhodnejšia je paleta bielej farby. Na nej najlepšie uvidíte vami namiešaný farebný odtieň.
Ceruzka – mäkkou ceruzkou si môžete predkresliť motív. Podrobnosti o kreslení tu. Niektorí akvarelisti si skicu namaľujú svetlou žltou farbou. Iní používajú špeciálnu akvarelovú ceruzku. Tá je výhodná v tom, že po dotyku so štetcom sa rozmaže a nezostane po nej ani stopa - len tmavá akvarelová farba.
Špongia, alebo handrička – ak budete chcieť zabrániť rozpíjaniu vodovej farby na obraze odsajte vodu hubkou. Tak isto môžete odsať vodu aj zo štetca. Hubku môžete nahradiť aj papierovými servítkami, alebo handričkou.
Tip: kúpte si ten úplne najlacnejší toaletný papier. Získate veľa lacných útržkov, ktoré funkciu hubky na akvarel, či odsávania farby zo štetca plnia dokonale.
Maskovacia kvapalina, alebo arabská guma – tiež sa jej hovorí fluidná maska, vykrývacia alebo rezervačná tekutina. Slúži na zakrytie miest na papieri, ktoré majú zostať biele. Preto je potrebné si obraz v duchu premyslieť, rozvrhnúť kde čo namaľujete a ktoré miesta obrazu budú biele. Na ne potom nanesiete gumu. Guma odpudzuje vodu a tak miesto pod ňou zostane biele. Maskovaciu tekutinu nanášate štetcom na papier. Hneď ako uschne môžete sa pustiť do maľovania. Keď celý obraz uschne dáte gumu dole jemným pošúchaním prsta po nej.
Lak – akvarelový obraz po zaschnutí sa neotiera, preto normálne nie je zvykom nejak ho fixovať, alebo konzervovať. Problém ale môže nastať pri kontakte s vodou. Aj keď je obraz suchý, na vodu reagovať bude. Preto je možné ho chrániť. Na to slúžia špeciálne laky. Vytvoria ochrannú vrstvu na obraze a tak zabránia jeho náhodnému a nechcenému zničeniu. Laky sú v spreji, alebo tekuté. Zatiaľ som použila lak len na fixovanie vodou rozpustného grafitu, aby sa obrázok nerozmazal dotykom.
Ak s obrazom nie ste spokojní nemusíte ho hneď vyhadzovať.
Obraz bude ako zahalený v hmle.
Maľovanie akvarelom teda vyžaduje dosť vybavenia a skúseností. Výsledky však potom stoja za to.
Pridajte sa do našej skupinky Maľujeme akvarelom.
www.facebook.com/groups/malujeme.akvarelom
Zdieľame tam svoje najnovšie obrázky a dávame si cvičenia.